Snežienkova 1/A, 971 01 Prievidza
SK
CS
Online školenia - Všetky školenia je možné absolvovať online! Využite 30% zľavu na vybrané školenia! Všetky informácie nájdete v aktualitách.

Plánovaná údržba

Definícia

Plánovaná údržba je jedným z pojmov Total Productive Maintenance (TPM). Zmyslom plánovanej údržby je znižovanie strát spôsobených neočakávanými poruchami zavedením plánu preventívnych a prediktívnych postupov údržby.

Na čo slúži Plánovaná údržba

Plánovaná údržba je jedným z ôsmych pilierov TPM. V procese zavedenia TPM údržba postupne odovzdáva časť rutinných úloh operátorom. Operátori preberajú na seba zodpovednosť za čistenie, kontrolu a mazanie zariadení, ktoré dovtedy vykonávala údržba. Uvoľnený časový priestor použijú údržbári pre zavedenie sofistikovanejších prístupov údržby, založených na zbere a vyhodnotení dát zo zariadení a následnom plánovaní údržbárskych zásahov. Zmyslom zavedenia plánovanej údržby je predísť neočakávaným poruchám zariadení a tým eliminovať straty spojené s poruchou a prenesenie dennej starostlivosti o zariadenia na operátorov. 

Použitie v praxi

Program plánovanej údržby sa spúšťa na začiatku implementácie TPM spolu s programom autonómnej údržby. Postupne údržbári odovzdávajú kompetencie spojené s bežnými prehliadkami, drobnými opravami, čistením a mazaním zariadení na operátorov výroby. Tým sa im uvoľní priestor pre zlepšenie plánovania údržbárskych zásahov a riadenia zásob náhradných dielov pomocou nástrojov TPM.

V prvom rade je potrebné nazbierať údaje o početnosti, závažnosti a frekvencií porúch zariadení. Na monitorovanie sa používajú parametre, ako napríklad MTBF, MTTR, Cm, Cmk. 

Následne sa kategorizujú stroje podľa významnosti do troch skupín: 

V rámci plánovania sa definujú plány údržby, čo sú harmonogramy zásahov do zariadení. Plány údržby sú rozdelené podľa typu zásahu na bežné, stredné a generálne.

Druhým poslaním plánovanej údržby je analýza vzniknutých nepredvídaných porúch a implementácia nápravných opatrení s cieľom eliminovať príčinu poruchy. Pre zanalyzovanie je potrebné prehlbovať znalosti o štruktúre a funkčnosti komponentov zariadenia, čím sa zvyšuje znalostná úroveň pracovníkov údržby. Postupne sa údržba oboznamuje aj so vzťahom medzi stavom zariadenia a kvalitou výstupu zo zariadenia. Dochádza tak k prepojeniu vedomostí o parametroch stroja a kvalitatívnych parametroch výrobku. Získané znalosti sú potrebné pre procesné riadenie kvality produkcie.

Pre plánovanie údržby sa používajú dva prístupy: 
Prvý z nich je založený na poznaní frekvencie porúch z minulosti a ich príčin. Zásah je potom plánovaný dostatočne vopred tak, aby sa predišlo vzniku poruchy. Tento prístup sa nazýva preventívna údržba a používa súbor v čase zadefinovaných zásahov do zariadenia. Príkladom z praxe môže byť výmena ložiska po určitom počte motohodín. Jeho nevýhodou je, že nevie zohľadniť aktuálny stav zariadenia, ktorý môže byť diametrálne odlišný od stavu, kedy sa stanovovali časové intervaly pre zásah. Môže dôjsť k buď predčasnému zásahu (stroj ešte nie je potrebné opraviť), alebo naopak, zásah je naplánovaný príliš neskoro a zariadenie sa dostane nepredvídateľne do poruchy.
Druhým prístupom plánovanej údržby je tzv. prediktívna údržba. Tá pracuje s viacerými modelmi správania sa zariadenia, všeobecne však ráta s odlišnými podmienkami, za akých zariadenie pracuje. Pri prediktívnej údržbe sa nestanovuje čas zásahu, ale meria sa parameter, ktorý súvisí s blížiacou sa poruchou. Zmena parametra potom indikuje dostatočne včas aj potrebu zásahu. Príkladom môže byť opäť výmena ložiska, avšak nie na základe motohodín, ale vibračných charakteristík nameraných na ložisku.

Prediktívna údržba je pre zavedenie najnáročnejšou metódou zo všetkých prístupov, jej výhodou je však oveľa lepšia znalosť fungovania zariadenia,  možnosť spoľahlivejšie predpokladať príchod poruchy a zároveň možnosť využiť zariadenie v čo najväčšej miere.
Plánovaná údržba má rovnako za cieľ zlepšiť manažment zásob náhradných dielov, špeciálnych nástrojov a médií potrebných pre vykonanie konkrétneho zásahu do zariadenia. Príliš veľké zásoby dielov, alebo iných prostriedkov, viažu zbytočne financie podniku a sú plytvaním. Naopak, nedostatok prostriedkov pre servisný zásah predražuje údržbu viacerými spôsobmi. Predlžuje odstávku zariadenia, nabúrava plánovanie výroby a v neposlednom rade zvyšuje náklady nutnosťou expresného dodania potrebného chýbajúceho prostriedku. Pre správne riadenie zásob náhradných dielov a súvisiacich materiálov je opäť nutné čo najlepšie poznať aktuálny stav zariadenia, príčiny, ktoré môžu viesť k poruche a znalosť funkčnosti komponentov.

Ako vám vieme pomôcť

Pre spustenie programu plánovanej údržby je dôležité vedieť a poznať nielen procesy bežiace v údržbe, ale aj súvisiace procesy vo výrobe a administratíve. Pre úspešné zavedenie vie naša spoločnosť poskytnúť služby skúsených lektorov a koučov.

Mohlo by Vás zaujímať:
TPM – Totálne produktívna údržba
Základy SPC – Štatistické metódy riadenia procesov
Štatistické metódy a manažérske nástroje pre zlepšovanie
Metóda 5S (resp. 7S) – Japonský koncept zlepšovania pracoviska