F*ck up porady, znak otvorenej komunikácie

Dobrý deň, vitajte na dnešnej porade, na úvod vám chcem všetkým poďakovať za nasadenie v minulom roku, mesiaci, projekte... Áno, takto by mali porady začínať. Aj tie, na ktorých si následne poviete, čo sa nepodarilo.

Chodím do rôznych firiem. Keď mi zadávateľ projektu, či už vzdelávacieho alebo konzultačno-procesného povie, že chyby nie sú akceptovateľné, hneď viem, že budeme začínať na úrovni nastavovania firemnej kultúry a osobnostného rozvoja. O čom to hovorím? Ide o to, že chyby sú normálne a ak niekto hlása, že „Failure is Not an Option“, svedčí to o jeho božskom egu. V jednom z našich predchádzajúcich článkov sme písali o budovaní kultúry „Vítania chýb“. Dnes na to nadviažem aktuálnou skúsenosťou z firmy, ktorá si žiadala práve moderovanie F*ck up porady s následnou analýzou a vypracovaním návrhu ponaučení, ktoré sa zapracujú do procesných máp (postupov) a až potom sa vzdeláva. Toto je presne stav, kedy si firmy uvedomujú, že tlakom a drzosťou to už v dnešnej dobe nejde. Dodám k tomu ešte jeden faktor, ktorý som si nedávno uvedomil. Vo firmách, kde zakladatelia odovzdali riadenie svojim nástupcom (v rodinných firmách obyčajne synom,) pozorujem aj rozdiely v štýle riadenia. Kým zakladatelia ešte chyby nepripúšťali a nepripúšťajú ani teraz, nevidia význam vzdelávania a konzultingu, no proste ego podporené úspechom a dravosťou, ktorú pred 25 –  30 rokmi prejavili, tak ich nástupcovia si už plne uvedomujú, že situácia na trhu je zložitejšia, komplexnejšia a široké lakte dnes už nestačia. Firmu treba budovať cez správne nastavenú víziu a firemnú politiku.

Na takýchto poradách hľadáme alternatívne riešenia, zapisujeme ponaučenia a hlavne s účastníkmi takéto situácie trénujeme, aby to dostali takpovediac do krvi. Zistil som, že jedna vec je, ak si zistenia a ponaučenia vypočujú, v lepšom prípade zapíšu, ale odkomunikovať ich je pre nich už trochu náročnejšie. Takýto postup má obrovský vplyv na otvorenosť komunikácie a samozrejme aj na budúce správanie v náročných situáciách. Majitelia spoločností, s ktorými mám dlhodobú spoluprácu, tento model jednoznačne vnímajú ako prínosný.

Na záver tohto zistenia dávam tip nástupcom spoločností. Najprv vysvetlite zakladateľom, že ste plne prevzali riadenie, vrátane zodpovednosti. Potom sa tak aj správajte. To však neznamená, že nebudete so zakladateľom komunikovať. Komunikácia je potrebná, obzvlášť, ak ešte majú nejaký podiel v spoločnosti. Zároveň tým len utužujete vzťahy a potrebu otvorenej komunikácie.

Na „f*ck up“ porady už zakladateľa spoločnosti pozývať nemusíte. Je na to viacero dôvodov:

• svojim nastavením takýto prístup nepripúšťajú,
• ťažko by sa im počúvalo, aké chyby ich „dieťa“ (firma, ktorú založili) robí, hoci je už dospelé,
• určite by mali iné návrhy na riešenia, tie nech si ale nástupca preberie so zakladateľom po porade, prípadne ho o výstupoch informujte,
• dávate tým najavo, že máte riadenie plne vo svojej kompetencii.

Prajem vám porady, na ktorých bude čo najmenej ponaučení. Ale úprimne sa zamyslite, koľko sa treba v týchto chybách  špárať. Potom sme tu my, aby sme aj vás aj takýmto spôsobom podporili. 

Martin Zibrín, lektor CeMS