Hlavné zmeny v ISO 14001:2015

Rovnako  ako u normy ISO 9001:2015 jedným z dôvodov novelizácie je požiadavka medzinárodnej organizácie ISO, aby všetky normy boli raz za 5 rokov revidované.

Hlavným dôvodom sú stále rastúce požiadavky spoločností na súlad výrobných a podnikateľských aktivít s ochranou životného prostredia.

Počas prípravy revízie normy  EMS boli zohľadnené odporučenia študijnej skupiny ISO „Budúce výzvy pre EMS“ a do normy boli zahrnuté niektoré problematické témy, napr.:

• vzťah k obchodnej stratégii a obecnému manažérstvu,
• zmierňovanie rizika spojeného s environmentálnymi problémami v dodávateľskom reťazci,
• prepojenie resp. podpora a vzájomné súvislosti medzi ISO 14001 a ostatnými normami  ISO 14000.

V revidovanej norme a v požadavkách na EMS nastal výrazný pozitívny posun od zamerania sa na prostriedok, tj. zlepšovanie manažerského systému, k zameraniu sa na konečný cieľ – na zvyšovanie environmentálnej výkonnosti organizácie a znižovanie environmentálnych vplyvov  jej činností a následne  i jej produktov a služieb na životné prostredie.

Uvedené prínosy revidovanej normy :

• Strategické environmentálne manažérstvo – je zvýšením dôležitosti environmentálného manažérstva (EMS) v strategických procesoch organizácie.
• Porozumenie súvislostí organizácie – nová požiadavka  bola začlenená, aby sa identifikovali príležitosti v prospech  organizácie a životného prostredia.
• Presnejšie definovanie zainteresovaných strán – organizácia má povinnosť vykonať analýzu skutočností, ktoré subjekty sú zainteresovanými stranami a ktoré subjekty sú ovplyvnené jej činnosťou. Táto povinnosť je stanovená ako aktívna zo strany organizácie.
• Zvláštna pozornosť je venovaná meniacim sa potrebám a očakávaniam zainteresovaných strán (zahŕňajúcich legislatívne, regulačné požiadavky) a lokálnym, regionálnym alebo globálnym podmienkam, ktoré môžu ovplyvniť alebo byť ovplyvnené organizáciou.
• Akcie na zníženie, riadenie rizika alebo odhaľujúce príležitosti identifikované ako prioritné – dôležité sú začlenené do plánovania environmentálneho systému.
• Silnejší dôraz na vodcovstvo (leadership)  – pre podporu environmentálneho manažérstva v organizácii.
• Vyššia integrácia manažérstva do plánovania, zrušenie funkcie predstaviteľa manažmentu. Všetky rozhodnutia o obchodnej a podnikateľskej činnosti organizácie vykonaná vrcholovým vedením musí zahŕňať analýzu dopadu na životné prostredie, to znamená, že vrcholový manažment musí rozhodovať o svojej činnosti ako o integrovanom procese. Funkcia predstaviteľa manažmentu môže byť rozdelená medzi rôzne stupne riadenia organizácie.
• Ochrana životného prostredia – bolo rozšírené očakávanie, že sa organizácia zaviaže k proaktívnym opatreniam k ochrane prostredia v rámci svojich súvislostí. Revidovaný text nedefinuje ochranu životného prostredia, ale môže zahŕňať prevenciu znečisťovania, udržateľné využívanie zdrojov, adaptáciu a znižovanie zmien klímy, ochranu biodiverzity a ekosystémov.
• Environmentálna výkonnosť –  je možné vidieť posun od neustáleho zlepšovania systému manažérstva k zlepšovaniu výkonnosti environmentálneho systému. Záväzok organizácie v rámci EMS, ktorý je v súlade s politikou organizácie, smeruje k zníženiu emisií, odpadových vôd a odpadov na úroveň definovanú organizáciou.
• Myslenie založené na životnom cykle – navyše k terajšej požiadavke na riadenie enviromnentálnych aspektov vzťahujúcich sa k nakupovaným produktom a službám, organizácia musí rozšíriť svoju kontrolu a vplyv na environmentálne  dopady súvisiace s použitím produktu a jeho konečným zneškodnením (recykláciou). Táto požiadavka neznamená povinnosť vykonať audit životného cyklu.
• Environmentálny dopad na celý životný cyklus a servis  – všetky rozhodnutia od plánovania, cez realizáciu až po dodanie koncovému zákazníkovi musia zahŕňať všetky aspekty popredajného servisu až do konca životného cyklu výrobku alebo služby.
• Plánovanie musí zahŕňať GAP metódu(diferenčná analýza) a celý životný cyklus – ak organizácia plánuje vývoj nového výrobku alebo služby, musí brať do úvahy celý jeho životný cyklus, tj i skutočnosť čo sa stane s výrobkom a jeho dopady na životné prostredie po skončení jeho životnosti alebo ukončení služby.
• Plánovanie outsourcingu a analýza – pokiaľ sa organizácia rozhodne významným spôsobom outsourcovať svoje činnosti, musí urobiť analýzu a potom prijať relevantné opatrenia, ako by sama túto činnosť vykonávala.
• Komunikácia – identifikovať požiadavku na zavedenie komunikačnej stratégie s rovnakým dôrazom ako na vnútornú, tak i na vonkajšiu komunikáciu. Táto požiadavka zahŕňa aj poskytovanie úplných o dôveryhodných informácií. Rozhodnutie o externej komunikácii je ponechané na organizáciu, ale je potrebné vziať do úvahy požiadavky regulačných autorít a ďalších zainteresovaných strán.
• Korekcia nezhôd na vonkajšom prostredí  – organizácia v rámci nápravných a preventívnych opatrení musí využívať aktívne externé zdroje, t.j. hlavne spätnú väzbu od zainteresovaných strán.
• Dokumentácia – používanie informačných technológii vyúsťuje v menší dôraz na dokumentáciu
• Použitie softwaru – ako náhrada riadiacej dokumentácie môže byť použitý software pre riadenie procesov alebo moderné audiovizuálne prostriedky.
• Zmena štruktúry normy – štruktúra normy sa viac priblížila iným normám týkajúcich sa systémov riadenia.

ZDROJE:

www.iso.org

ISO 14001:2015