Rovnako ako u normy ISO 9001:2015 jedným z dôvodov novelizácie je požiadavka medzinárodnej organizácie ISO, aby všetky normy boli raz za 5 rokov revidované.
Hlavným dôvodom sú stále rastúce požiadavky spoločností na súlad výrobných a podnikateľských aktivít s ochranou životného prostredia.
Počas prípravy revízie normy EMS boli zohľadnené odporučenia študijnej skupiny ISO „Budúce výzvy pre EMS“ a do normy boli zahrnuté niektoré problematické témy, napr.:
vzťah k obchodnej stratégii a obecnému manažérstvu,
zmierňovanie rizika spojeného s environmentálnymi problémami v dodávateľskom reťazci,
prepojenie resp. podpora a vzájomné súvislosti medzi ISO 14001 a ostatnými normami ISO 14000.
V revidovanej norme a v požadavkách na EMS nastal výrazný pozitívny posun od zamerania sa na prostriedok, tj. zlepšovanie manažerského systému, k zameraniu sa na konečný cieľ – na zvyšovanie environmentálnej výkonnosti organizácie a znižovanie environmentálnych vplyvov jej činností a následne i jej produktov a služieb na životné prostredie.
Uvedené prínosy revidovanej normy :
Strategické environmentálne manažérstvo – je zvýšením dôležitosti environmentálného manažérstva (EMS) v strategických procesoch organizácie.
Porozumenie súvislostí organizácie – nová požiadavka bola začlenená, aby sa identifikovali príležitosti v prospech organizácie a životného prostredia.
Presnejšie definovanie zainteresovaných strán – organizácia má povinnosť vykonať analýzu skutočností, ktoré subjekty sú zainteresovanými stranami a ktoré subjekty sú ovplyvnené jej činnosťou. Táto povinnosť je stanovená ako aktívna zo strany organizácie.
Zvláštna pozornosť je venovaná meniacim sa potrebám a očakávaniam zainteresovaných strán (zahŕňajúcich legislatívne, regulačné požiadavky) a lokálnym, regionálnym alebo globálnym podmienkam, ktoré môžu ovplyvniť alebo byť ovplyvnené organizáciou.
Akcie na zníženie, riadenie rizika alebo odhaľujúce príležitosti identifikované ako prioritné – dôležité sú začlenené do plánovania environmentálneho systému.
Silnejší dôraz na vodcovstvo (leadership) – pre podporu environmentálneho manažérstva v organizácii.
Vyššia integrácia manažérstva do plánovania, zrušenie funkcie predstaviteľa manažmentu. Všetky rozhodnutia o obchodnej a podnikateľskej činnosti organizácie vykonaná vrcholovým vedením musí zahŕňať analýzu dopadu na životné prostredie, to znamená, že vrcholový manažment musí rozhodovať o svojej činnosti ako o integrovanom procese. Funkcia predstaviteľa manažmentu môže byť rozdelená medzi rôzne stupne riadenia organizácie.
Ochrana životného prostredia – bolo rozšírené očakávanie, že sa organizácia zaviaže k proaktívnym opatreniam k ochrane prostredia v rámci svojich súvislostí. Revidovaný text nedefinuje ochranu životného prostredia, ale môže zahŕňať prevenciu znečisťovania, udržateľné využívanie zdrojov, adaptáciu a znižovanie zmien klímy, ochranu biodiverzity a ekosystémov.
Environmentálna výkonnosť – je možné vidieť posun od neustáleho zlepšovania systému manažérstva k zlepšovaniu výkonnosti environmentálneho systému. Záväzok organizácie v rámci EMS, ktorý je v súlade s politikou organizácie, smeruje k zníženiu emisií, odpadových vôd a odpadov na úroveň definovanú organizáciou.
Myslenie založené na životnom cykle – navyše k terajšej požiadavke na riadenie enviromnentálnych aspektov vzťahujúcich sa k nakupovaným produktom a službám, organizácia musí rozšíriť svoju kontrolu a vplyv na environmentálne dopady súvisiace s použitím produktu a jeho konečným zneškodnením (recykláciou). Táto požiadavka neznamená povinnosť vykonať audit životného cyklu.
Environmentálny dopad na celý životný cyklus a servis – všetky rozhodnutia od plánovania, cez realizáciu až po dodanie koncovému zákazníkovi musia zahŕňať všetky aspekty popredajného servisu až do konca životného cyklu výrobku alebo služby.
Plánovanie musí zahŕňať GAP metódu(diferenčná analýza) a celý životný cyklus – ak organizácia plánuje vývoj nového výrobku alebo služby, musí brať do úvahy celý jeho životný cyklus, tj i skutočnosť čo sa stane s výrobkom a jeho dopady na životné prostredie po skončení jeho životnosti alebo ukončení služby.
Plánovanie outsourcingu a analýza – pokiaľ sa organizácia rozhodne významným spôsobom outsourcovať svoje činnosti, musí urobiť analýzu a potom prijať relevantné opatrenia, ako by sama túto činnosť vykonávala.
Komunikácia – identifikovať požiadavku na zavedenie komunikačnej stratégie s rovnakým dôrazom ako na vnútornú, tak i na vonkajšiu komunikáciu. Táto požiadavka zahŕňa aj poskytovanie úplných o dôveryhodných informácií. Rozhodnutie o externej komunikácii je ponechané na organizáciu, ale je potrebné vziať do úvahy požiadavky regulačných autorít a ďalších zainteresovaných strán.
Korekcia nezhôd na vonkajšom prostredí – organizácia v rámci nápravných a preventívnych opatrení musí využívať aktívne externé zdroje, t.j. hlavne spätnú väzbu od zainteresovaných strán.
Dokumentácia – používanie informačných technológii vyúsťuje v menší dôraz na dokumentáciu
Použitie softwaru – ako náhrada riadiacej dokumentácie môže byť použitý software pre riadenie procesov alebo moderné audiovizuálne prostriedky.
Zmena štruktúry normy – štruktúra normy sa viac priblížila iným normám týkajúcich sa systémov riadenia.
Oba štandardy poskytujú množstvo bezpečnostných kontrol, ktoré pomáhajú organizáciám chrániť svoje informácie. NIST a ISO/IEC 27001 sú kompatibilné a navzájom sa dopĺňajú. NIST poskytuje technické detaily pre implementáciu bezpečnostných kontrol, ktoré sú odporúčané v ISO/IEC 27001.
V oblasti assessmentu existuje niekoľko aktuálnych trendov, ktoré odrážajú pokrok v technológiách, zmeny v pracovnom prostredí a potreby moderných organizácií. Moderné trendy v assessmente zahŕňajú digitalizáciu, dôraz na mäkké zručnosti, personalizované hodnotenie a využitie dátovej analýzy.
Personalisti používajú headhunting na identifikáciu a oslovenie kandidátov, ktorí by mohli byť ideálne pre kľúčové pozície vo firme. Táto metóda je obzvlášť užitočná pre vysoko špecializované alebo strategické úlohy, kde je ťažké nájsť vhodných kandidátov iba prostredníctvom tradičných náborových kanálov.
Pohľad na podnikanie sa dnes mení. Rozhodujúce nie sú len zisky, či spokojnosť klientov, ale aj prístupy a postoje podnikateľov a správanie sa spoločností. Zodpovedné podnikanie sa zameriava aj na aktívnu ochranu životného prostredia, zabezpečenie vhodných pracovných a sociálnych podmienok zamestnancov a klientov a vhodné zásady podnikania.
